myšlienka kurzov ktoré sú spojené s pedagogikou iniciácie

Hry, tance a bojová príprava iniciačnej pedagogiky podľa Andreja R. Karimova

Andrej založil tri medzinárodné hnutia: “Empower the child” pre rozvoj rodinného života, "Together" pre partnerský život a “Systema sibírsky kazak - systém výchovy sibírskeho kozáka v sebe”. Empower sa spája viac s deťmi, Together s partnerom a Systema s bojom s mužmi. Andrej Karimov má však cieľ pomôcť národným kultúram objaviť vo svojej vlastnej kultúre iniciačnú úlohu tradičného folklóru pomocou ním nanovo objavených psychologických a pedagogických princípov a tiež vyvážiť hry, boj a tanec vo vývoji človeka. Na to sa viac hodí pojem iniciačná pedagogika, alebo pedagogika iniciácie. 

 

Iniciačná pedagogika spája tradičnú (regionálnu) psychologickú, sociálnu, emocionálnu a fyzickú prípravu na život s potrebami súčasnej spoločnosti. Treba si to predstaviť ako folklór, ktorý zrazu dostáva zmysel aj pre život dnešného človeka. Folklór, ktorý iniciuje - dostáva hĺbku terapie a transformácie emocionálneho a sociálneho rozvoja osobnosti súčasného človeka. Iniciácia je prekonávanie prekážok detstva, dospievania i dospelosti pri psychologickom i fyzickom rozvoji človeka.

Pedagogika iniciácie má tri základné funkčné prvky:

  1. muzikálnu časť: tance, spev, hra na hudobný nástroj 
  2. hry detí, dospievajúcich a dospelých v zmiešaných, ale aj v izolovaných skupinách
  3. príprava na boj

V psychológii prípravy na život v súčasnej spoločnosti fungujú len všetky tri časti spolu. Ak vypadne ktorákoľvek z nich, ostatné strácajú svoj zmysel. A to aj v prípade, že sa chceme zamerať len na jednu z nich, bez ostatných dvoch nebude fungovať, tzn. samostatne nemá schopnosť iniciácie do života - psychickej, sociálnej, emocionálnej a fyzickej prípravy na riešenie problémov spojených so životom. V izolovanej podobe sa stávajú často klasickou podobou súčasného športu, alebo folklóru, ktorý je bežným historickým divadlom, ale neiniciuje. Učiteľ, ktorý bojuje a tancuje, dokáže lepšie viesť hry.  Bojovník, ktorý tancuje a hrá sa s deťmi sa stáva lepším bojovníkom. Tanečník, ktorý bojuje a hrá sa s deťmi začne lepšie tancovať. Je to tým, že situácie, ktoré riešime v bojovej príprave, v tancoch s ľuďmi opačného pohlavia a v hrách s deťmi vyžadujú široké zručnosti pre zvládanie životných problémov v spoločnosti ostatných ľudí. Takto sa originálne vyvinul pôvodný folklór, ako príprava pre riešenie životných problémov. 

Pedagogika iniciácie je silne zážitková pedagogika. Zameriava sa na učenie, ale vylučuje dril.  Pedagóg iniciácie neučí “školským“ spôsobom typu “idem naučiť toto a toto” a už 

vôbec sa nesnaží dosahovať univerzálnu úroveň zručností. Jednotlivé stretnutia sú typické tým, že účastníci sa nič “nenaučia”, lebo aktivity sa svižne striedajú. Po niekoľkých stretnutiach však účastníci pozorujú, ako sa reakcie ich tela i psychiky menia a to aj v záťažových situáciách. Toto je kľúčový prvok pedagogiky iniciácie Andreja Karimova. Týmto prístupom sa dá naučiť ľubovoľná vedomosť hlavy, či zručnosť tela.

 

Pedagogika iniciácie ďalej vychádza z individuálneho prístupu ku každému dospelému i dieťaťu. Rešpektuje vekové špecifiká, no aktivity rešpektujú individuálnu úroveň zvládnutia každej činnosti každého dieťaťa, či dospelého. Prakticky to znamená, že iniciáciou prechádzajú vekom deti, dospievajúci aj dospelí ľudia nezávisle na veku. Mnoho dospelých s detskou črtou psychiky prechádza iniciáciou v hre práve tak. Často účastníci zažívajú v hrách, v tanci a najmä v príprave na boj seba so strachmi a s obmedzeniami malého dieťaťa, inokedy dospievajúceho pubertiaka, ktoré sa snažia prekonať a tak prejsť iniciáciou. Situáce spojené s hrami s deťmi, s tancami a s bojovou prípravou iniciáciu pozývajú, takže človeku prichádzajú dlho odkladané ťažkosti a problémy spojené s jeho vývinom. Počas hier, prichádzajú spomienky a strach spojený s konkrétnymi situáciami z detstva, či z dospievania, často zabudnuté. 

 

Hry často spúšťajú v deťoch pestré emócie vrátane strachu, plaču a hnevu. Po deťoch zažívajú živé emócie aj rodičia. Pozorovať rodinu, ako si v hre prechádza silnými emocionálnymi procesmi je aj pre pozorovateľa silný zážitok. Deti niekedy prejavujú vlastnícke nároky na svojich rodičov a zakazujú im hrať sa. Čím poukazujú na to, že považujú svojich rodičov za svojich sluhov a nezriedka ich aj bijú. V hre sa táto nezdravá situácia napráva. 

 

Pre prácu Andreja Karimova je typická hra na balalajke, ktorá sprevádza aj hry a prípravu na boj. 

Hudbou aktivity do značnej miery vedie, najmä zmenami v tempe a v dynamike hry, ale aj výberom melódií. Celkovo používa minimum slov a rozprávanie o činnosti prebieha po stretnutí. Niekedy ale zastavuje aktivity, aby upravil správanie jednotlivcov, prípadne poukázal na zaujímavý jav. 

 

V iniciačných hrách výborne funguje stres a strach. Hráči sa boja a pedagóg hudbou, nastavenými podmienkami spolu s ostatnými hráčmi vytvára podporu pre prekonávanie vlastného strachu. Hráči po takej situácii zažívajú eufóriu radosti a zvýšenie pocitu vlastnej hodnoty - preto hry fungujú iniciačne. Dobre to funguje vtedy, keď má podporovanie ostatnými ďaleko od klasického športového povzbudzovania - to v hrách nefunguje iniciačne, aj keby hráč navonok situáciu zvládol.

 

Iniciačne funguje aj prekonávanie neúspechov, pádov a bolestivých situácií bez pomoci ostatných. Hráč pokračuje v hre, alebo si dá prestávku, stiahne sa do vnútra a je chvíľu so svojimi pocitmi sklamania a smútku často aj cez slzy bez pomoci ostatných. Tieto situácie priam magicky menia osobnosť hráčov, lebo hráči si zvyknú na strach a neúspech - naučia sa, že ho dokážu zvládnuť sami. Často sa hráči v hrách vzdávajú, keď im hrozí neúspech. Preto sa prestávajú učiť. Keď sa naučia prekonávať neúspech sami, prestanú sa neúspechu báť. Schopnosť samostatne sa učiť, vnímať a chápať sa zlepšuje a to aj u "detí a pubertiakov" v dospelých telách. 

 

V špecifikách hier, tancov a boja rozlišujeme vývojové skupiny účastníkov podľa psychologického statusu a orientačne aj pomocou veku:

  • Zajace sa potrebujú slobodne a v bezpečnom prostredí hrať a ľúbiť so svojimi rodičmi, čo im vytvára dobré podmienky na iniciáciu do veku vlkov. Preto sa dobre cítia v hrách so silným fyzickým kontaktom s dospelými. Radi sa nechajú nosiť dospelými, vozia sa na nich, šplhajú po nich - dospelým to dáva riadne fyzicky zabrať.
  • Vo veku vlkov prichádza vôľa, dravosť a zuby. Vlci potrebujú veľa a často prekračovať hranice druhých rôznym spôsobom a na to sú hry ideálne. Hry vlkov sú nebezpečné a na hrane. Zajace a starostlivé matky v nich majú málo miesta. Pre vlkov je typické aj svorkovanie, pre obľubujú týmové hry.
  • V spoločných hrách každý tým, kým je. Dospelí (medvede) v hrách nepredstierajú, že sú deťmi (zajacmi). Ženy sú ženy, muži sú muži a pubertiaci sú besní.  Ich role sa však môžu zamieňať. Akurát rodičia vypíname v hrách svoje rodičovstvo a prehnanú starostlivosť. Muži sa učia najmä v tancoch novej a bezpečnej kvalite vzťahu k ženám - byť bratom. Ženy v spoločnej bojovej príprave zjemňujú svoje vnímanie v konfliktoch a získavajú novú kvalitu vťahu k mužom - byť sestrou. Tento psychologický status je asexuálny a teda bezpečný pre iniciáciu v živote.